Pyrenejský horský pes Pyrenejský mastin Pyrenejský ovčák Katalánský ovčák
Česky
English

Otázky a odpovědi

Články:

Dysplazie kyčelního kloubu
Dědičná hluchota

Dysplazie kyčelního kloubu

Vážení členovia KPP,

po téme hluchota sme sa tento raz rozhodli položiť tri otázky ohľadom dysplazie bedrového kĺbu - DKK zahraničným chovateľom venujúcim sa pyrenejským plemenám, medzinárodným rozhodcom a veterinárnym lekárom zo zahraničia. Otázky boli preložené do troch jazykov - angličtina, španielčina a francúzština (za preklad ďakujem predsedovi RACP, p. Pécoultovi). Jednotlivé odpovede sú zverejnené v poradí, v akom boli doručené.

1. Môžeme považovať dysplaziu bedrového kĺbu - DKK za jeden z vážnych genetických problémov v chove?

2. Predstavte si vrh, v ktorom sa budú vyskytovať úplne zdraví jedinci a jedinci s výsledkom RTG vyšetrenia na DKK C, D alebo E. Môžeme považovať spomínaných zdravých jedincov za skutočne zdravých alebo budú i naďalej nositeľmi génu dysplazie v krvi?

3. Pokiaľ chovateľ uskutoční krytie zdravého a dysplastického jedinca, čo môže predpokladať v ďalších generáciách v rámci odchovov? Dysplazia sa bude postupne vytrácať, alebo bude stále prítomná?

Richard Capel – rozhodca, špecialista na pyrenejské plemená, chovateľ PHP: CHS du Bigerionnes (Francúzsko)

1. ÁNO
2. Osobne by som jedinca s DKK D alebo E nepoužil v chove. Jedinec s výsledkom DKK C musí spĺňať dve podmienky: Musí sa jednať o jedinca, ktorý by bol skutočným prínosom pre chov a pokiaľ by sa jednalo o psa, nakryl by som s ním iba skutočne zdravú fenu v rámci 4 generácií.
V minulosti som uskutočnil spojenie dvoch skutočne zdravých jedincov (výsledok DKK A/A), avšak zo šiestich narodených šteniat malo jedno v dospelosti výsledok vyšetrenia na DKK B/D! Starí rodičia však neboli vyšetrení na DKK a predpokladám, že jeden z nich úplne zdravý nebol. Tento prípad nemôžeme považovať za ojedinelí a môže k nemu dôjsť, pokiaľ sa v posledných piatich generáciách vyskytoval prinajmenšom jeden dysplastický jedinec. 3. Podľa môjho názoru sa u niekoľkých jedincov z takéhoto vrhu môže prejaviť okamžite a v budúcnosti sa môže opakovať, pokiaľ budú jedinci z tohto vrhu využití v chove. Dysplazia bude stále prítomná a môže sa objaviť pri rôznych spojeniach. Nemám žiadne dôveryhodné štúdie hovoriace o počte zdravých generácií potrebných k oslobodeniu sa od DKK, avšak predpokladám, že je to 5 a viac zdravých generácií. V mnou spomenutom príklade, kde bolo výsledkom spojenia dvoch zdravých jedincov dysplastický jedinec, sa pes trpiaci dysplaziou vyskytoval ešte v štvrtej generácii.

Rafael Escar Tabueña – medzinárodný rozhodca, špecialista na PM a KO, chovateľ PHP a PM: CHS de la Torre de Justo, veterinárny lekár (Španielsko)

1. Áno, jedná sa o vážny problém, neprikladajme mu väčšiu dôležitosť ako iným zdravotným problémom, ale DKK je vskutku vážny problém v chove.
2. Aj zdraví jedinci z takéhoto vrhu môžu byť nositeľmi génov dysplazie.
3. Žiadny chovateľ by nemal takto postupovať, na dysplastických jedincoch sa jednoducho chovať nemá!

Salvatore Giannone - medzinárodný rozhodca, špecialista na pyrenejské plemená, bývalý chovateľ PO: CHS La Tuile au loup (Belgicko / Francúzsko)

1. Venoval som sa chovu pyrenejských ovčiakov, ktorých sa problém DKK netýka v až tak veľkom rozsahu. Môj názor je, že DKK je problémom predovšetkým veľkých plemien (vzhľadom na ich hmotnosť). Podľa mňa sa seriózni chovatelia, ktorí založili chov na zdravých jedincoch, môžu tomuto problému vyhnúť.
2. Rôzne štúdie o DKK tvrdia, že sa nemusí jednať o čisto genetický problém a do hry vstupujú aj iné faktory. Podľa Mendelových zákonov aj zdravé psy môžu byť nositeľmi génu dysplazie.
3. Dysplaziu je veľmi ťažké odstrániť z chovu, preto by sa mali chovatelia vyvarovať využívaniu dysplastických jedincov v chove. Majme však na pamäti, že popri zachovaní zdravia v chove, NESMIEME ZABUDNÚŤ NA ZACHOVANIE TYPU.

Ingrid Lagendijk - chovateľka PHP: CHS de la Belletiere (Holandsko / Francúzsko)

1. Čo sa týka nášho plemena, nemyslím si, že DKK je až taký vážny problém. Všetky psy v Holandsku a Belgicku musia absolvovať RTG vyšetrenie predtým, ako sú použité v chove, pričom väčšina výsledkov je A resp. B. Naše plemeno nie je až tak populárne a stále existujú zodpovední chovatelia, ktorí nezanedbávajú výsledky zdravotných vyšetrení. Podľa mňa je DKK z 25% genetickým problémom a zvyšok ovplyvňujú iné faktory. Aj keď v súčasnosti žijem vo Francúzsku, moje psy budú vždy absolvovať vyšetrenie na DKK (vo Francúzsku nie je výsledok DKK podmienkou chovnosti - pozn. prekladateľa).
2. Pokiaľ chovateľ používa v chove zdravé psy, nemali by sa objaviť zdravotné problémy. Osobne som použila psa s DKK C na krytie feny s DKK C, vo vrhu sa vyskytla fena s DKK A, ale napr. jej sestra mala DKK D. Fenu s výsledkom A som ďalej použila v chove a nakryla som ju so psom s DKK A, z tohto vrhu som si nechala fenu s výsledkom A, ktorú som nakryla so psom s DKK A. Je ťažké konštatovať či je táto fena stále nositeľkou génu dysplazie, avšak chovatelia by nemali zabúdať aj na iné faktory vplývajúce na vznik DKK ako prekrmovanie, príliš dlhé prechádzky v mladom veku, časté chodenie po schodoch, atď.
3. V podstate som už odpovedala v predošlých riadkoch. Môj názor znie, že pokiaľ chce chovateľ použiť v chove jedinca s DKK C, spojenie by mal uskutočniť s jedincom s DKK A. Osobne by som nikdy v chove nepoužila jedinca s DKK D alebo E. Keď máme jedinca s výsledkom A, pochádzajúceho zo spojenia DKK A+C, chovala by som na ňom a myslím, že s priaznivými výsledkami, avšak jedinca s výsledkom C, pochádzajúceho zo spojenia A+C by som v chove nikdy nepoužila.
Na záver by som rada dodala, že naše plemeno nemá veľa zdravotných problémov, avšak v 90. rokoch sa objavilo viacero prípadov s luxáciou pately v Holandsku, Belgicku, Francúzsku a Taliansku. Momentálne už o tomto probléme takmer nepočuť, ale podľa mňa je stále prítomný u psov v génoch. Jedná sa o skrytý gén, ktorý sa môže nečakane prejaviť pri uskutočnení určitého spojenia. Podľa mňa sú problémy s patelou ešte horšie ako DKK a postihujú psov vo veľmi nízkom veku 3 - 4 mesiace.

Sandrine + Manuel Monteiro - chovatelia PM: CHS Au Domaine de Peychec (Francúzsko)

1. DKK je vskutku vážnym problémom, venujeme sa chovu PM a v krajine pôvodu, v Španielsku, väčšina chovných jedincov nie je vyšetrená na DKK a pokiaľ sa chovateľ rozhodne pre kúpu šteňaťa, nikdy nevie do čoho ide.
2. Problém spočíva v tom, že aj keď spojíte u nášho plemena dvoch jedincov s výsledkom DKK A, v ich vrhu sa vyskytnú šteňatá s DKK A, ale taktiež B, C, D, E. Aj zdraví jedinci z takéhoto vrhu budú naďalej nositeľmi génu DKK. Je to tak trochu začarovaný kruh. Samozrejme, pokiaľ sa chovateľ rozhoduje, ktoré šteňa si nechá doma, nemôže vedieť, aký bude u tohto jedinca výsledok vyšetrenia na DKK. Snáď jediným riešením by boli RTG u šteniat v nízkom veku.
3. Dysplazia bude naďalej prítomná niekoľko generácií a myslíme si, že je takmer nemožné, aby úplne vymizla u nášho plemena, avšak stále dúfame, že sa situácia u PM zlepší.

João Vasco Poças – medzinárodný rozhodca, špecialista na PHP, bývalý chovateľ PHP (Portugalsko)

1. Myslím, že u nášho plemena sa nejedná až o tak vážny problém. Chovateľ musí mať v prvom rade cit pre chov. Osobne si myslím, že obmedzovanie využívania krycích psov a znižovanie genetického dedičstva je oveľa nebezpečnejšie. S dostatkom poznatkov by sme mali byť pripravení pracovať so všetkými líniami. Dôležitejšie ako vybrať si správneho krycieho psa, je mať doma v CHS zdravé a typické feny.
2. Pokiaľ by sa jednalo o jeden vrh, nemožno robiť žiadne závery. Mali by sme sa pokúsiť o spojenie s inou líniou resp. použiť na krytie overeného krycieho psa.
3. Neexistuje dostatok dôkazov. Práve tu by mal do hry vstúpiť spomínaný cit pre chov.

Anja Niiranen - chovateľka PM: CHS Massivo (Fínsko)

DKK je mimoriadne často diskutovanou témou a každý by sa jej najradšej vyhol. Mnoho majiteľov psov ostáva prekvapených, že DKK je oveľa bežnejšou záležitosťou, ako sa na prvý pohľad zdá. Dokonca sa nájdu aj ľudia pre ktorých pes nevyšetrený na DKK = zdravý. Vo Fínsku máme databázu zdravotných výsledkov, ktorú nájdete na nasledovnej stránke http://jalostus.kennelliitto.fi/frmEtusivu.aspx?FCI=0 , zvoľte 2. skupinu FCI a plemeno pyrenejský mastin. Od r. 1995 sme zapojení do programu PEVISA (tento názov by sme mohli preložiť ako „program proti dedičným chorobám“. Pravidlá programu PEVISA sú rozdielne v závislosti od plemena a nie všetky plemená, ktoré vo Fínsku máme sú súčasťou tohto programu. Predtým, než sa uskutoční krytia musia byť vykonané zdravotné vyšetrenia, inak naša kynologická organizácia nezaregistruje vrh. U PM je to výsledok vyšetrenia na DKK od A po D a DLK od 0 do 2. Jedince s DKK E a lakťami 3 a horšími nesmú byť požité v chove. Som veľmi smutná, keď ľudia po zhliadnutí našej databázy konštatujú, že sú šokovaní, aké choré psy využívame v chove. Samozrejme chovatelia sa u nás snažia vyberať do chovných párov tých najlepších jedincov, avšak okrem DKK hľadia aj na iné faktory ako celkový vzhľad, veľkosť, povaha. Zameriavame sa na to, aby sa nevytratili z chovu správne hlavy, kostra, celkový typ. Je mi ľúto, že som neodpovedala priamo na otázky, snažila som sformulovať moju odpoveď podľa mojich momentálnych pocitov.

Seija Vikman - chovateľka PO: CHS Tottakai (Fínsko)

Som chovateľkou pyrenejských ovčiakov, väčšinu vrhov u mňa predstavuje krátkosrstá varieta, ale chovám taktiež PO dlhosrsté. Populácia PO je skutočne veľmi malá, preto musí chovateľ pristupovať k istým kompromisom. Čo sa týka DKK, zdravý jedinec znamená pre mňa A alebo B a na veľkosti psa vôbec nezáleží. Na jedincovi s DKK D by som nikdy nechovala. Čo sa týka psov s DKK E, u nás vo Fínsku je chov na nich u všetkých plemien zakázaný. Je veľmi dôležité aby chovateľ poznal nielen výsledky zdravotných vyšetrení jedinca, ktorého sa chystá použiť v chove, ale taktiež zdravie u jeho súrodencov či príbuzných, teda je potrebné zozbierať čo najväčšie množstvo výsledkov rôznych zdravotných vyšetrení. Nezabúdajme, že do hry vstupujú aj iné faktory. Každý chovateľ má právo rozhodnúť sa, avšak podľa môjho názoru žiadny jedinec s DKK D nie je dôležitý pre chov a nemá význam na ňom chovať. Samozrejme, pamätajme na skutočnosť, že pes to nie je len DKK a v našej krajine chovatelia podrobujú svojich psov rôznym vyšetreniam. Máme k dispozícii otvorenú databázu pre všetky plemená. Viac možno nájsť na nasledujúcich odkazoch:
http://jalostus.kennelliitto.fi/frmKasvattajat.aspx?R=141&Lang=en
http://jalostus.kennelliitto.fi/frmKasvattaja.aspx?K=TOTTAKAI&R=138
http://jalostus.kennelliitto.fi/frmKasvattajat.aspx?R=87&Lang=en
http://jalostus.kennelliitto.fi/frmKasvattaja.aspx?K=CHENESPACE&R=137
http://jalostus.kennelliitto.fi/frmKasvattajat.aspx?R=92&Lang=en
Pokiaľ kliknete na meno psa, dozviete sa viac informácií.
Rada by som odpovedala na tretiu otázku, môj názor znie, že DKK úplne nevymizne, ale postupne sa môže začať vytrácať (napr. chov plemena hovawart má u nás vo Fínsku dlhodobo výborné zdravotné výsledky, avšak počíta s veľkou chovateľskou základňou).

Andrea Avelini - chovateľka PHP: CHS du Val de Pyrène (Francúzsko)

1. Nemyslím si, že sa jedná o až tak vážny problém u nášho plemena. Prečo? V chove PHP existujú podľa mňa aj vážnejšie a častejšie problémy:
- vrodená vada dilatácie pažeráku (jíceň - pozn. prekl.) = smrť
- problémy s patelou = operácia
- poškodenie krížových väzov = operácia
- entropium = operácia
...
V našom plemene takmer nie sú jedinci, ktorý by doslova trpeli dysplaziou v šteňacom veku.
2. Ako odpoveď na druhú otázku pridávam parafrázu z jedného článku o DKK: je určite lepšie využiť v chove psa s korektnými kĺbmi, ktorého menej ako 25% súrodencov nevykazuje známky DKK ako psa s perfektnými kĺbmi, ktorého viac ako 25% súrodencov vykazuje známky DKK.
3. Musím sa priznať, že neviem celkom presne odpovedať. Pretože keď som v chove použila môjho psa Sherpu (DKK D) na fenu Auxane du Mas de Beauvoisin (DKK B), z vrhu som si nechala fenku Galliu, ktorá mala DKK A, avšak nikdy sa mi nepodarilo odchovať na nej vrh, takže neviem či DKK D u Sherpu bolo genetického alebo iného pôvodu.
Na záver dodávam, že v chove považujem DKK za problém, avšak nie až tak veľký. Pokiaľ mám psa s dysplaziou, osobne by som ho v chove využila a sledovala by som jeho potomkov. V niektorých krajinách Európy je zakázané využívať v chove jedincov s DKK D, avšak podľa mňa tak znižujeme populáciu PHP a vytrácajú sa niektoré zaujímavé línie podobne ako u nemeckých ovčiakov, pričom napr. príbuzenská plemenitba je oveľa nebezpečnejšia.

Joaquim Teles - chovateľ PHP: CHS Lux Opifex Immanis (Portugalsko)

1. Vždy som sa zamýšľal nad tým, že DKK je čisto genetická záležitosť, ale nesmieme zabúdať na každodenné faktory, ktoré môžu ovplyvniť jej vznik. Viac nájdete v nasledujúcom odkaze: http://www.cani.com/salute-e-benessere/veterinaria/displasia-dellanca-nel-cane-la-dieta. K vzniku DKK môže prispieť taktiež nový majiteľ a prostredie, kde pes žije, napr. veľmi šmykľavé podlahy, rôzne úrazy, nevhodná strava...
2. Čo sa týka samotných krytí, pokiaľ máme samca s dysplaziou, ktorý má vynikajúce morfologické kvality, mal by nakrývať len zdravé feny, pričom z tohto vrhu by si chovateľ mohol ponechať šteňa.
3. Dnes evidujeme v chove krásnych zdravých psov, ktorých predkovia mali dysplaziu, ktorá počas jednotlivých generácií vymizla.

Christian Janes - medzinárodný rozhodca, chovateľ PO: CHS de la Vallée de Mouton (Rakúsko)

Priblížim Vám moje skúsenosti s chovom PO, ktorému sa venujem 30 rokov a od začiatku sme naše psy vyšetrovali na DKK.
1. Dysplazia je genetický problém. Čo sa týka plemena PO, nejedná sa o vážny problém, keďže v mnohých krajinách musia byť chovné jedince röntgenované (napr. Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko) a v mnohých krajinách ako napr. Francúzsko síce neexistuje povinnosť RTG vyšetrenia na DKK, avšak chovatelia dávali vyšetrovať svojich psov na DKK, pričom výsledky neboli zlé.
2. Odkedy chováme na psoch s DKK A a B, nikdy sme nemali vrh, v ktorom by sa vyskytol jedince s DKK E. Niekedy sa vyskytne jedinec s DKK C a v jedinom mimoriadne ojedinelom prípade bol výsledok DKK D. Zlé výsledky DKK nemožno eliminovať jednou resp. dvomi generáciami, potrebuje to jednoducho viac času. V chove by sme nikdy nepoužili jedinca, pokiaľ by sme vedeli, že jeho súrodenec má výsledok vyšetrenia na DKK E!
3. Otázka znie, čo je to dysplastický pes. Zdravý pes = DKK A, DKK B je tiež zdravý jedinec, ale nie perfektný. Vo Švajčiarsku a v Nemecku je povolené chovať na jedincoch s DKK C, avšak C nemožno považovať za skutočne zdravého jedinca. Nikdy by som nechoval na jedincoch s DKK D alebo (E zakazuje samotná FCI) a predstavuje to riziko pre nasledujúce generácie. Chovať na jedincoch s DKK C je možné za predpokladu, že by sa jednalo o skutočne výnimočného jedinca, plne v type, nie však o bežného psa.

Victoria Betterton - chovateľka PM: CHS de Monte Sano (USA)

1. Áno, podobne ako u všetkých obrovských plemien. Nie je však zaujímavé, že pôvod DKK nemôžeme úplne presne identifikovať? Avšak cca 60% môžeme považovať za dedičných a zvyšných 40% ako vplyv prostredia, pričom aj dedičná DKK sa objavuje taktiež vplyvom negatívnych podmienok, v ktorých šteňa vyrastá. Je veľmi ťažké sa úplne zbaviť dysplazie v chove nášho plemena, preto by chovatelia mali pristupovať minimálne k spojeniam jedincov s výborným a horším výsledkom vyšetrenia na DKK. Osobne by som nikdy nechovala na dysplastických jedincoch, avšak u tak vzácneho plemena ako PM je to veľmi ťažké, keďže sa postupne stráca genetický materiál.
2. Aj zdravé jedince môžu byť nositeľmi génov spôsobujúcich DKK a psy postihnuté DKK nemusia byť nositeľmi recesívnych génov a môžu byť iba obeťami prostredia, v ktorom vyrastali. Nie je nezvyklé, že zo spojenia dvoch jedincov prenášajúcich gény spôsobujúce DKK môže vzniknúť mix šteniat, ktoré budú zdravé a postihnuté. Jedná sa o bežnú záležitosť.
3. DKK nikdy nevymizne, nikdy. U málopočetného plemena ako PM, bohužiaľ dochádza k strate genetického materiálu tým, že sa z chovu vyraďujú jedinci kvôli DKK, čo môže mať katastrofálne následky. Riešením by snáď bolo chovať menej, zlepšovať sa a dúfať v čo najlepší výsledok.
Mali by sme sa viac zamerať na to, akým spôsobom u nás vyrastajú šteňatá. Je nám všetkým známe, že šteňatá sa rodia so zdravými kĺbmi a k ich poškodeniu dochádza už v rámci prvých 60 dní ich života. Prečo vlky nemajú problém s dysplaziou? Prečo iba zdomácnené psy? Rozprávala som sa na túto tému s expertom na genetiku, ktorý sa veľmi čudoval. Aké prostredie teda negatívne prispieva k vzniku DKK u šteniat? Prečo chovatelia často pozorujú, že to najväčšie a najmohutnejšie šteňa nakoniec trpí dysplaziou? Že by negatívne prispieval nevhodný pôrodný box? Vlky kopú malé prehĺbené brlohy, v ktorých majú vĺčatá málo priestoru na pohyb v čase, keď sú ich kosti a kĺby najmäkšie. My ľudia máme šteniatka v priestranných pôrodných boxoch, ktorých podlahu často tvoria kĺzavé materiály. Aký to má vplyv na vývoj kostí a kĺbov u šteniat? Nejedná sa o štúdiu, len o pozorovanie, avšak určite má cenu zamýšľať sa nad spomenutou skutočnosťou. Ja osobne som prestavala pôrodný box, ktorý využívam, vytvorila som v ňom prehĺbeninu, čo nedáva šteňatám toľko slobody pohybu až kým keď sú staršie a nezosilnejú. Uvidíme ako to bude fungovať. Čo sa týka plemena PM, nebuďte, prosím, zameraní iba na spojenia psov s najlepšími kĺbmi, pretože DKK sa aj tak nezbavíte, ale uškodíte nášmu plemenu, keďže sa bude jednať o genetickú samovraždu.

Martine Belin - chovateľka PM: CHS Les Matins de´l Aube (Francúzsko)

1. Myslím, že DKK je hlavne genetický problém, negatívne vplývajú však aj iné faktory, najmä počas rastu šteňaťa (nevhodná strava, dlhé prechádzky ...)
2. Pokiaľ sa budú v chove využívať jedinci s DKK C, D alebo E, znamená to, že veľa potomkov bude dysplastických a aj keby sa vyskytli zdravé jedince z takýchto spojení, budú gény DKK naďalej prenášať na svojich potomkov.
3. Pokiaľ spojíme zdravého jedinca s dysplastickým, DKK bude aj naďalej prítomná. Pokiaľ chovateľ využíva v chove zdravé jedince, prechádza zodpovednosť na nových majiteľov šteniat, aby zabezpečili zdravý rast u šteňaťa.
Osobne by som spojenie dvoch dysplastických jedincov nikdy neuskutočnila.

Susanne Crétaz - chovateľka PHP: CHS de la Vallée du Bois Doré (Francúzsko)

Za 30 rokov chovu PHP som nikdy nevidela PHP, ktorý by zomrel na DKK. Netuším ako sa situácia vyvinula za posledných 10 rokov, keďže už prakticky nechovám a nezúčastňujem sa výstav. Podľa mňa by RTG na DKK nemal byť vykonávaný pred vekom 1 rok života. Je veľmi zaujímavé, že výsledky RTG na DKK z dvoch rozdielnych veterinárnych kliník sa môžu líšiť, keďže tu vplývajú rôzne faktory ako napríklad pozícia psa počas snímkovania atď. Veľmi dôležitým faktorom je strava v čase rastu šteniat ako tvrdí napr. aj prof. Schawalder z Veterinárnej kliniky v Berne. Obsah bielkovín v granuliach pre šteňatá prevyšujúci 30% je príliš vysoký. Ja osobne kŕmim šteňatá granulami a mliekom do veku cca. 3 - 4 mesiace a následne granulami, ktoré neobsahujú viac ako 25% bielkovín, pričom tieto zabezpečujú pomalý a vyvážený rast. Pridávam trochu syra, avšak žiadne vitamíny či vápnik. Môžem potvrdiť, že všetky naše psy rástli bez problémov. Psy pochádzajúce z našej CHS mali vždy dobré výsledky DKK, avšak ja som mojich psov nikdy nenechávala röntgenovať od smutnej udalosti z r. 1998, pri ktorej prišiel o život môj pes Iros du Bois Doré, ktorý sa už nikdy neprebral z narkózy, pričom sa jednalo o psa vo veku 5 rokov s výborným zdravím. Čo sa týka genetiky ako takej, je to výraz často používaný veterinármi. Odbočím od témy a spomeniem nasledovný príklad. Na výstavách v Pyrenejách sme v rokoch 1980 až 2000 z dôvodu vysokého výskytu kliešťov vždy používali prípravok Fronline a občas som mávala epileptické záchvaty. Pokladala som ich za genetickú predispozíciu. Po cca. 3 - 4 rokoch sa na Klinike v Berne objavil majiteľ, ktorý priniesol psa so silným epileptickým záchvatom, pričom sa potvrdilo, že ho spôsobil Frontline, takže asi ani moje záchvaty neboli genetické, ale spôsobené prípravkom Frontline. Naše psy žijú vo veľkých výbehoch s chatkami a užívajú si najmä sneh a zimu. Nechajte prírodu, aby si robila svoje a všetko bude v poriadku.

Ana Jacob - chovateľka PM: CHS de Gaspalleira (Španielsko)

1. DKK považujem za jeden z najväčších problémov v chove plemena PM, nemyslím si však, že sa jedná o čisto genetickú záležitosť, vplyv majú taktiež iné faktory.
2. Dysplazia sa neprenáša iba jedným génom, jedná sa o polygénnu chorobu. Do jej dedičného prenosu teda vstupuje viacero génov, recesívnych i dominantných, a tak nikto nemôže potvrdiť, ale ani vyvrátiť, či je to či oné šteňa nositeľom kombinácie génov spôsobujúcich DKK. Nezabúdajme aj na iné faktory ako napr. prostredie, kde pes vyrastá, strava, prehnaná aktivita atď., ktoré taktiež vplývajú na vznik DKK.
3. Ideálne by bolo chovať na zdravých jedincoch, pretože takto by sa výrazne obmedzil výskyt DKK, úplne by však nevymizla. V tak málopočetnom plemene ako PM by bolo nemysliteľné vylúčiť z chovu jedincov s DKK C, D a E, strácalo by sa tak genetické dedičstvo a následky takéhoto počínania by boli katastrofické. Toto však neplatí o iných plemenách, ako napr. zlatý retriever, ktorých je skutočne veľa a jednoducho je z čoho vyraďovať z chovu.
Ja osobne považujem DKK za vážny problém a aj u tak zredukovaného plemena ako PM by sa chovatelia mali prinajmenšom pokúsiť aspoň nekrížiť dysplastických jedincov medzi sebou. U PM by som DKK C nepovažovala za nič vážne, najmä keď si uvedomíme, že sa od plemena neočakáva vysoké zaťaženie či fyzická aktivita ako u iných plemien. Myslím si, že takýto jedinec žije plnohodnotný život (cca. 8 rokov) bez pociťovania akejkoľvek bolesti či obmedzení v pohybe. Nezabúdajme však, že okrem perfektných psov by sme mali odchovávať zdravých a funkčných jedincov, a preto by som ja osobne pristupovala ku kríženou jedincov s DKK C resp. D iba s jedincami s DKK A či B.

Laila Haukeli - chovateľka PHP: CHS de Joli Jaunter (Nórsko)

1. U PHP nepovažujem DKK za vážny problém, a to z dôvodu, že počet postihnutých jedincov je nízky, pričom aj tieto sú zriedka zmrzačené (aj keď aj to sa stáva).
2. Áno, aj zdravých jedincov z takého vrhu považujem za prenášačov DKK.
3. Očakávam, že DKK sa bude ďalej prenášať na ďalšie generácie. Genetika je veľmi komplikovaná a nesmieme zabúdať na prostredie, v ktorom pes vyrastá. Pokiaľ nebude existovať test na gén DKK, nikdy nevymizne.

Camilla Lundgren - chovateľka PHP: CHS Mamirouf´s (Švédsko)

1. Áno, samozrejme, DKK považujem za vážny genetický problém.
2. Jednoznačne považujem za prenášačov dysplazie aj jedincov s DKK A alebo B z takéhoto vrhu.
3. Spojenie zdravého jedinca (A, B) s dysplastickým jedincom spôsobí prenos génov DKK na šteňatá a na niektorých z nich sa to priamo prejaví. Snažíme sa predsa o výberový chov, prečo by sme teda mali, preboha, podstupovať takéto riziko a využívať v chove nezdravých jedincov? Moja odpoveď na otázku teda znie, že dysplazia bude stále prítomná.
V chove by sme mali postupovať opatrne, vyžívať v ňom spojenia zdravých jedincov a vtedy môžeme dúfať, že prípadov s DKK bude čo najmenej.

Dědičná hluchota

Ohľadom témy hluchota sme sa rozhodli osloviť niektorých zahraničných chovateľov, rozhodcov a veterinárov, ktorým sme položili dve otázky:

1. Považujete hluchotu za problém u plemena pyrenejský horský pes? Stretli ste sa s hluchotou v rámci chovu?
2. Čo spôsobuje hluchotu a ako sa jej vyhnúť?

Sme vďační, že z veľkého množstva opýtaných, sme sa dočkali aspoň niekoľkých odpovedí, ktoré zverejňujeme v poradí, v akom sme ich obdržali. Niektorí z opýtaných sa rozhodli odpovedať na otázky postupne, iní zvolili krátku zosumarizovanú, avšak výstižnú odpoveď. Viac sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.

João Vasco Poças – medzinárodný rozhodca, špecialista na PHP, bývalý chovateľ PHP (Portugalsko)

V mojom chove som s hluchotou problém nikdy nemal. Chovateľom odporúčam, aby dbali na správny sýty pigment u PHP.

Rafael Escar Tabueña – medzinárodný rozhodca, špecialista na PM a KO, chovateľ PHP: CHS de la Torre de Justo, veterinárny lekár (Španielsko)

1. Za 35 rokov som odchoval množstvo vrhov a s hluchotou som sa stretol iba u jedného mnou odchovaného šteňaťa.
2. Predpokladám, že hluchota je genetická a dedičná záležitosť.

Mathieu Mauriès – chovateľ PHP: CHS du Hogan des Vents (Francúzsko)

1. PHP chovám od roku 2006 a s hluchotou som sa v mojom chove nikdy nestretol.
2. Zastávam názor, že hluchota u PHP je úzko spätá s „celobielou módou“, podobne ako u iných bielych plemien. V mojich vrhoch sa vyskytujú výlučne šteňatá so znakmi sfarbenia „blaireau“. Celobiele jedince v chove nevyužívam.

Rehoľný rád Ermites de Marie – CHS de Gabizos (Francúzsko) (za rehoľné sestry odpovedala C. Leroy)

Čo sa týka mojich znalostí, v CHS de Gabizos (chov PHP od r. 1964 – pozn. prekladateľa) vyskytol iba jeden, možno dva prípady hluchoty u celobielych jedincov s nedostatočným pigmentom.

Marion-Silvia Diener – chovateľka PHP: CHS Echo de Chien, predsedníčka estónskeho klubu zastrešujúceho PHP (Estónsko)

V mojom chove nemám žiadne skúsenosti s hluchotou (šteňatá boli vždy znakové). Myslím si, že hluchota býva často výsledkom spojenia dvoch celobielych jedincov so slabým pigmentom. Čo sa týka Európy, zaregistrovala som jeden prípad hluchoty u PHP, v USA sa ich vyskytuje viac, nedávno som sa na Facebooku stretla so smutným prípadom PHP z útulku, ktorý trpel hluchotou i slepotou. Ako sa teda hluchote vyhnúť? Každý chovateľ by sa mal v rámci „domácich úloh“ snažiť spoznať jednotlivé krvné línie, pričom v chove by sme sa mali vyhýbať spojeniam dvoch celobielych jedincov.

Richard Capel – rozhodca špecialista na pyrenejské plemená, chovateľ PHP: CHS du Bigerionnes (Francúzsko)

1. V mojom chove PHP som sa s hluchotou nestretol. Domnievam sa však, že naše plemeno nie je v súčasnosti vystavené tomuto problému. Čo sa však týka problematiky hluchoty, musíme zostať ostražití, ako aj pri ostatných bielych plemenách. Hluchota u PHP sa spomína už na začiatku 20. storočia, konkrétne v r. 1923, keď Kluby z Lourdes a Argèles skoncipovali štandard PHP a upozorňovali na skutočnosť, že plemeno treba chrániť pred hluchotou, a to tak, že nedostatočne pigmentované psy budú nechovné. Je potrebné, aby sme v tomto smere zostali nekompromisní, aj napriek akýmkoľvek iným kvalitám jedinca.
2. Depigmentácia psa je pre mňa znakom istej degenerácie a jej výsledkom môže byť hluchota. V tomto smere súhlasím s názorom Francúzskeho klubu RACP, t.j. sliznice a nos u PHP by mali byť dostatočne pigmentované. Farby ako ružová, šedá a rôzne odtiene čiernej by mali byť penalizované a takíto jedinci by nemali byť využívaní v chove. Problému hluchoty možno predchádzať, a to tak, že nepodľahneme módnemu trendu celobielych jedincov, pretože u nich je pravdepodobnosť hluchoty oveľa vyššia. Je nevyhnutné, aby sme podporovali psy so znakmi, či už vlčej, jazvečej farby resp. sfarbenie arrouye. Čo sa týka výberu chovných párov, nemali by sme krížiť dvoch jedincov, ktorí sa narodili celobieli (ani napriek dobrej pigmentácii). Jedinec, ktorý sa narodil ako celobiely by mal tvoriť chovný pár s dokonale pigmentovaným jedincom, ktorý sa narodil so znakmi a jeho predkovia sa vyznačovali výbornou pigmentáciou.

Marie-Raphäelle Ginon – chovateľka PHP: CHS De La Plaine d´Astrée (Francúzsko)

V mojom chove som sa s hluchotou nikdy nestretla, pričom kategoricky odmietam, že by sa v mojej CHS niekedy vyskytla... Samozrejme, že sú aj chovatelia, ktorí sa nezameriavajú na výberový chov a robia doslova čokoľvek, t. j. pária medzi sebou celobielych jedincov, a to navyše v rámci príbuzenskej plemenitby, čo môže priniesť problémy ako napr. hluchota. Bohužiaľ, vo Francúzsku sú známi ako obchodníci so psami a nikdy z nich nebudú skutoční chovatelia. Myslím si však, že tento problém u PHP existuje a poznám aj niektoré línie, avšak nechcem byť konkrétna. Nemôžem povedať viac ako to, že v mojom chove s hluchotou problém nemám a dúfam, že nikdy mať nebudem! Môj osobný názor je, že línia prenášajúca hluchotu by mala byť vylúčená z chovu. Pre plemeno to nie je prospešné a navyše je to veľmi smutné pre nových majiteľov. Pamätajme, že výberový chov by mal byť postavený na pevnom zdraví, ktoré má byť na prvom mieste.

Jessica Persson – chovateľka PHP: CHS Joquibaz (Švédsko)

Ohľadom témy hluchota som po obdržaní emailu z KPP kontaktovala viacerých chovateľov a majiteľov PHP zo Švédska a Nórska a spoločne sme si spomenuli na troch, možno štyroch PHP, ktorí trpeli hluchotou od narodenia. Hluchotu nepovažujem za problém plemena pyrenejský horský pes a osobne nevidím žiadne prepojenie medzi nedostatkom pigmentu a hluchotou, čo však môže byť prípadom iných plemien. Keďže mi nie je známe, čo hluchotu spôsobuje, neviem, ako sa jej vyhnúť.

Pes přítel člověka